‘Postoj chvíľa‘
Mám pocit
(niekde to už bolo)
(niekedy)
Deja vu na posledných stranách
Špina na oknách
Nášho vnímania
A tak sa mi zdá
Že levitujem dýchajúc ti na krk plávam za tebou
Ťaháš ma za šnúrku po vašom dvore
Deti sa hrajú
Zase
Jem piesok
A vyzúvam si tenisky
Plačem nad svojím krvavým psom
Len ty ma ťaháš
preč
nie na zem
ale vyššie na tom mojom vzduchovom vankúši
Zbožňujem ťa za to viac ako čokoládu
(a piesok)
A nepomôže na to ani
Keď si (sme)
‘vyčistím tie okná vnímania’
Aj to už niekde bolo
Áno, to už niekde bolo. Ale nebolo to také presné, také výstižné a tak dobre napísané. No je to môj subjektívny názor.
Básen je ozaj krásna meditácia, no táto ma este trocha viac do sebe…