Už pár sekúnd bol pripravený. Všetky svaly na jeho tele sa vypäli. Čakal. Zatiaľ, čo mu po tvári stekali kvapôčky potu, pokúšal sa netriasť. Vyplašil by ju. Vedel to a aj ona určite svojím vnútorným zrakom sledovala každý jeho pohyb.
Tak ako vždy, aj teraz to bolo také isté. Cítil, že ju dostane, no strach z neúspechu sa stupňoval každou sekundou. Len sa nepohnúť! Ostatní sa hýbu. Ostatná sa vždy hýbu, pomaly sa približujú, pripravujú sa na útok. Vyzerá to ako dokonalá stratégia, no ona im vždy ujde.
On sa nepohne. Neurobí žiaden pohyb kým si nebude istý. A potom… Musí byť rýchly. Rýchlejší nielen ako ona, ale aj ako on sám. Ako to len nemôžu pochopiť? Tak im treba. Aspoň ostane viac jemu – pravému lovcovi. Už dávno mu žiadna neušla. Iba…
Nie! To nebola jeho chyba. To oni! To oni ju vyplašili. Veľmi prudko otvorili dvere a…
Aj tak ju mohol chytiť.
Bola celkom blízko, vyčerpaná psychickou záťažou. A on sa práve chystal vymrštiť ruku.
Nemali tam vtrhnúť! Bol by ju mal.
Ani sa nepohla. On tiež nie. Bol čas, cítil to. Nechcel sa však uponáhľať. Odolať ale nemohol. Keď už raz nastal čas, prestal sa ovládať. Cítil to už aj v ušnej chrupavke, musel zaútočiť. Prudko vystrel ruku.
„Dvadsaťšesť!“ vykríkol ako bez zmyslov. Okamžite sa však spamätal a druhá polovica slova sa stratila v jeho zatvorených ústach. Dvadsaťšesť za tri roky! Je to ich vina. Doma, ak by ho sem nedovliekli, by ich mal minimálne stodvadsaťšesť. Stodvadsaťšesť múch ukrytých pod posteľným matracom.
Ak by ho neboli zavreli sem. Prekliate sieťky na oknách a mucholapky v každej izbe.
Ahoj, no paci sa mi koniec a styl pisania.
No musim dodat za seba… Ked nieco citam tak si to zaroven predstavujem a toto som si nevedel predstavit. Najprv som si myslel, ze lovec takze je to clovek… tak citam, ze sa ostatni pohli a ze to pokazia… tak som si myslel ze je to nejaka smecka (ci ako sa to pise) levov a nakoniec som bol total zmäteny, kym som nenatrafil na slovo mucha… ale to stale neviem, ci to je clovek ci chameleon.. =)
Vidíš, nad chameleónom som nerozmýšľal. Aj to je zaujímavý pohľad. Ja som to písal ako človeka. Ten chameleón ma však dosť zaujal… Porozmýšľam 😀
hm,vies co?..ty pises stylom:staticky opis veci a potom ta vec nieco urobi:)to je tvoj styl v mojom ponimani….ale ja milujem veci z psychiatrie,tak ak este mas nejaky ten napad,ja to len ocenim:)