V mysli stovky nápadov sa črtá
ruka, tá však mysli nenačúva.
Tisíce hrozne ťažkých múk,
životu dá sa vravieť luk.
Námaha je napnúť, vystreliť.
Keď zláme sa však, nejde odhodiť.
Koľkým sa nám marí,
že sme azda starí.
Vieme vraj už nájsť,
to, čo musí nadísť.
Však navzdory téze,
pred nami sú mreže.
no… pravda:)
„azda starí“
ee opat nic…rymy ta ovladaju ne ty ich…