možno si a možno nie

Trhala kvety. Boli červené. Nemal som síce ani šain o aké kvety sa jedná alebo ktorého je dnes. 

Keď hýrne časy slnka svitu

vybrali sa hľadať skrytú

múzu…

Stratili v tom prudkom chlade

rozhliadam sa po záhrade

ružu…

Hľadím mátam bez nádejne

i keď si tam každodenne

nenachádzam…

Diera čierna v zemi telo zmizlo

letím mlčky čakám na dno

padám…

Nenápadnou štrbinou v brečtane som ju pozoroval. Mala krásne vlasy a hnedé oči.

Z tašky na pleci som vybral „Taurus-27-7-9mm„. Tlmič sa mi niekde strelil. Horúčkovito som prehľadával tašku. Bez tlmiča to nejde.

krásna panna nebojte sa

nebolí to verte mi

čuť bude len prsk a

vidieť len svetielko uprostred tmy

!TRESK!

„kurnik, posraný tlmič. Nikdy nie je tam kde má byť. A tak to potom vyzerá“

Z brečtanu vyletela guľka. Bola dutá, navrhnutá tak aby v tele obeti explodovala a čo najviac poškodila orgány. Letela éterom. Prerazila tenučkú kožu na krku a…

!SQWAW!

Viac som nepočul. Bežal som. Rýchlo, zbesilo. Ako trestanec. Vidieť som nepotreboval. Presne som vedel čo sa stalo. Hotový ohňostroj. Krv lietala na všetky strany. Padala na zem ako dážď. Bol som prezradený. Keď telesne pozostatky husy čo letela nad mojím stanovišťom dopadli na zem bol som už ďaleko. Bolo to asi takto:

Hľadal som tlmič. Natiahol som ruku na spodok tašky. Ešte kúsok, ešte, ešte… Tresk! strelil som do luftu. Kvôli sprostej náhode bol celý môj plán v háji.

Oklamali ma. Nie len jeden človek na tomto svete ma oklamal. Boli dvaja.

Večer som sa s ňou stretol. Hovorila mi niečo o tom ako nejaký grobian dnes v parku strieľal na husy. Počúval som ju no hľadel niekde za jej rameno. Do pozadia lži. Možno nie schválnej no krutej.

musí zomrieť…

Dostal som list. Doporučený. Vedel som od koho je. Vedel som prečo mi ho poslal. Vedel som, čo mi napísal.

skap. skap ty Bastard. skap.

Skapem. Možno skôr ako si myslíš.

Pripadal som si ako blázon. Stále dookola:

„si blázon“

„si blázon“

„si blázon“

a teraz refrén: 

„si blázon“

„si blázon“

sólo:

„si blázon“

„si blázon“

a znova všetci

„si blázon“

„a oklamali ťa“                

doznievalo mi to v ušiach:

„a oklamali ťa“   

„oklamali ťa“   

„klamali ťa“   

Ráno som sa zobudil skoro. Nový deň. Nový nápad. Potreboval som ju vidieť. Obliekol som sa, skočil do botasiek a utekal. Pichalo ma v boku. Bolo mi na šabľu. No stále som bežal. 6:25 som dobehol pod jej okno. Super. Čo teraz? Ak zazvoním zabije ma jej rodina skôr ako stihnem povedať: „do prdele“. Zavolám… Zvoní… Zvoní…

„haló“ mala rozospatý hlas.

„poď dole“

„vieš koľko je hodín?“

„viem. máme málo času“

„počkaj“

Čakal som. Po asi piatich minútach sa objavila vo vchode. Mala síce mierne kruhy pod očami no bola krásna a okúzľujúca ako vždy. Pristúpila ku mne.

„Musíme sa porozprávať…“

„Dobre…“

„Včera v parku… si mala zomrieť. …

                                                                       Nehľaď tak na mňa. Je to pravda“

„…“

„Pekne potichu. Padnúť na zem podťatá guľou z tohto: „ vytiahol som z vrecka Taurus-27-7-9mm.

„Bol som na sto percent rozhodnutý zabiť Ťa. No nevypálilo to dobre. Vypálilo to až príliš dobre. A teraz som pochopil ze ma oklamal a ja som tomu podlahol. Chcel som ťa zabiť no teraz som pochopil že ťa mám radšej ako čokoľvek iné na svete“

Pozrela na mňa. Oči sa jej leskli.

Cítil som, že je koniec. Vzal som Taurus a priložil ho k spánkom. Stlačil som spúšť. Vykríkla. Mlčky som odkráčal.

• Nebola nabitá