No comment please

1.

Počuj! Vieš ako by si ma mohla mučiť?
Tichom. Pocit ako keď v tom Kurosawovom
filme keď kričali do studne. Vieš ..
Človek si nemôže byť istý tým, čo z
toho vzíde, vlastne istý si môže byť
len smrťou…
Asi aj ten „ostnatý drát“ je prijateľnejšie
„mučenie“ ako toto. Vlastne aj to mučenie
môže byť príjemné, stačí sa len
odovzdať a byť pripravený prijímať.
Nepotrebujem nič .. vlastniť ..
Iba byť vlastnený za súčasného
zachovania vlastnej integrity …
Alebo aspoň ten pocit, alebo istotu.
Ale, ako som už spomínal, istota je
len jedna, ale skús si predstaviť,
aké by bolo krásne ak by mohli
existovať aspoň dve …
Neskôr tri, štyri, … až kým
nebudeš mať cecky až po zem ..
HAHAHIHUHE
A potom sa aj tá jediná stáva
odrazu svetlou a radostnou.

2.

Alebo! (T/S) i budem robiť naschvály,
oholím sa, aj celú hlavu, budem hajlovať pred
kostolom a naseriem do krabice pre nejakú
charitnú zbierku, odrežem si penis.
Nie, ako nie že by som toho nebol schopný, ale
našťastie som na to príliš lenivý, resp. kým
niečo spravím, dlho nad tým koumem a vyberám
čo z tej ničoty je najdôležitejšie. Nie pre
mňa, o moju čiernu kocku stojacu pevne na
vrchole v tomto príbehu naozaj nejde. (Naozaj ?!)
Veď jej budúcnosť je aj tak vopred jasná, číra
a všadeprítomná jediná istota. Tak prečo sa
vzopierať? Len plynúť, ale je tu taká možnosť
vybrať si, či byť čírou horskou bystrinkou alebo
smradľavou stokou veľkomesta, alebo niečím
na pomedzí.
Tak! A po týchto zopár schizo alebo oligofrenických
riadkoch, nech si to už každý interpretuje ako
chce … sa cítim čisto a (s)pokojne.
Keď už nemám nič, tak aspoň istotu.
Aspoň jednu.

3.

NAČRIEŤ, NEPONORIŤ, POČUŤ, NEVIDIEŤ
DOTKNÚŤ, POČÚVAŤ, NIČ NEHOVORIŤ.

ZBÚRAŤ, POSTAVIŤ, ZASE BÚRAŤ, ZASE STAVAŤ

KRIČAŤ, PLAKAŤ, TEŠIŤ SA, RMÚTIŤ SA

NAŽRAŤ SA, SPAŤ, PLÁVAŤ A SNÍVAŤ

NIČ NEPOČUŤ, NIČ NEHOVORIŤ, NIČ NEVIDIEŤ

KTO NEMÁ RÁD CESNAK, NEVIE O ČOM JE ŽIVOT
ASPOŇ TEN PODĽA MŇA

NEPOTREBUJEM BYŤ PÁNOM SVETA
LEBO SA NÍM CÍTIM BYŤ, ASPOŇ TOHO SVOJHO

NECH MI POVIEŠ ČOKOĽVEK, VŽDY ŤA BUDEM
BRAŤ AKO TÚ DRSNÚ KVETINKU

4.

Takže o piatej ráno toto? Čo to má znamenať?
Keďže som tak trocha etymológom, spýtam sa.
Ak píšeš, že potrebuješ, znamená to, že nemáš
strácaš, nadobúdaš alebo nevieš.
A tá sloboda, to je pecka. Jeden náš prešovský
psychedelický maliar a bohém má taký obraz:
„Keď vás nikto nemá rád, je vám sloboda na hovno.“
Predtýmako som si spomenul na túto krajšiu
a prijateľnejšiu variáciu, prebleslo mi hlavou:
„Sloboda je možnosť ukončiť svoju existenci bez
toho, aby ktokoľvek na svete pohol čo len brvou.“
Idealizmus? Či ani nie? Realita! Zrniečko piesku
hore-dole a zmysel slova „dokonalosť“ stráca na
význame, ale za to sa mu otvára n-ďalších dimenzií.
„Asi vás to nepoteší, ale tohle číslo neexistuje
já bych si s vámi povídal rád, ale jsem jenom automat!“
Nasrať automatom! Ale má pravdu, nepotešilo ma to.
Asi preto že ja automat ni som, ani ním nechcem byť.
Entropia len rastie. Nie je prípustné aby stagnovala
alebo nebodaj klesala. To je tá termodynamika.
Neurčuje presne čo všetko môže byť, iba celkom
vylučuje, čo byť nemôže. Celkovo je pravdepodobnejšie
že človeku padne jedného krásneho dňa na hlavu
atómová bomba ako, že bude šťastný. Nie šťastie ako
subjektívny pocit, ale ako fakt.

5.

Tak sa mi zdá, že etické normy psychológom
zakazujú robiť pokusy na ľuďoch. Asi som zviera.
Každý človek je vlastne zviera, ale ja sa tak cítim.
Jesť, spať, šukať, kolobeh. Ale vysvetli mi prosím
Ťa, ako sa to dá od toho sa odosobniť a ostať
zvieraťom, alebo človekom. Dážďovkou, blchou,
včelou, pavúkom, všetkým naraz. Ono sa to nedá!
Budem s tým musieť niečo urobiť. Prestanem
asi v prvom rade používať tú vyjebanú hereckú
mimiku, ktorou dávam otvorene najavo svoje
vnútro. Odteraz už len poker fejs. Ľudia sa
mi začnú vyhýbať a ja sa už nebudem potrebovať
vyhýbať im. Krehké konštrukcie mojej psychiky
zaveje piesok. Jednak pre posilnenie jej
stability, ale hlavne asi pre jej skrytie pred
zrakmi koní. Nech v tej pustej púšti nevidia
nič, pretože tam na povrchu to nič prebýva.
Nech bežia na zelené lúky. Za slobodou.
V ústrety iným kockám a lovcom koní pre mäso.
Ten môj kôň, ten hnedý, už som prišiel na pomenovanie
tej interakcie s kockou. Nevedel sa rozhodnúť.
A chcel slobodu. Neviem či potreboval, ale chcel.
Oddnes konečne bez šalinkarty. Konečne troška
vzrúša v tomto predvídateľnom farebnom svete.
Pud smrti, nie sloboda, je to to isté, možno jedno.

6.

Asi pôjdem squatovať. Teraz na zimu. Mal by som.
Z presvedčenia? Z nutnosti? Potreby? Jedno.
Stačí asi zmeniť jeden stereotyp o 180° a
všetky ostatné dostanú nový rozmer. Určite.
Keď tak premýšľam, vypisujem tu tieto sračky
len kvôli jednej veci. Aby to niekto pochopil a
zabil ma. Na spôsobe nezáleží. Rýchlo, pomaly,
kruto, humánne, oceľou, alebo plynom, alebo
banskou trhavinou. Chcem sakra ten pocit
istoty. Je to až tak veľa. Pre koho ako.
Pre mňa nedosiahnuteľné.
Keď sa niekto s niekým hrá. Je to sranda.
Potom si to začne uvedomovať. A tu všetka sranda končí.
Rozdiel medzi hrou a reálnym životom je v
uvedomovaní. Objektov a subjektov. Reality a
transcendentálna. Bolesti a smútku. Nedajú
sa miešať huby s jablkami!
Vypárať si z brucha črevá zaživa. Pri východe
slnka, v bielom. Len treba mať sekundanta, čo
ti hneď pevnou rukou zotne hlavu. Agónia
nemá zmysel ak je predlžovaná. Takéhoto človeka
dnes ťažko nájsť. Odosobneného, odovzdaného.
A s pevnou rukou.

Pridané dňa od tripovymatocipovim
Tento obsah bol zaradený v Nezaradené. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *