Nóbl strach

Strach vyústil do hneda.
Do mokrého hneda.
Vyšlo to zadkom a
dať to naspäť,
sa už proste nedá.

Nóbl dáma pochopila a
vejárom si mávala pri zadku a
zistila,
že raz budú všetci bratia.

Pravda je červená.
Aj krv čo lietala vzduchom,
presne taká je pravda,
bolestná.

Bez ohľadu na sociálne postavenie a
rasu a
krásu,
videla brutálne predstavenie
pod trasom strachu.

Všetci ľudia budú bratia.
A bomby padali,
krvavým vzduchom svišťali,
V očiach nóbl dámy sa
blišťali.

Nepočula nič.
Výkali bômb ju ohluchli.
Tu už nič nie je,
nechutná pantomíma ľudskej bolesti,
nechutné predstavenie.

Zbombardovali osudy,
zrúcali krásu,
zbombardovali budovy a
zničili lásku.

Nóbl dáma sa prizerala už iba
skrze vejár.
Schovávala krv vo svojich slzách a
vo svojich perách.
Nechcela aby boli všetci bratia.