Odvaha byť múdry

Dnes sa mi podarilo napísať celé tri strany. Viem, neboli úplne celé. Na každej totiž bolo aspoň sedem riadkov vynechaných, ale… Nie! Nebudem klamať. Neboli dokonca ani tri. Problém však je, že neviem, či sú strany dva alebo dve. A nerád robím chyby. Koniec koncov, komu na tom záleží?

Okrem iných zaujímavých vecí som napísal aj túto vetu: „Písanie učených sa poznatkov podporuje zapamätávanie si a následné pochopenie preberanej látky.“ Chvíľu mi síce trvalo, kým som jej porozumel, ale potom mi zaplo. Veď to je zmysel života. Hneď som si spomenul, že to nebolo ani tak dávno, keď som písal o filozofoch. Úplne presne som vedel slová citátu: „Credo ut inteligam.“ Vtedy som si ich zaspieval. Samozrejme som to urobil potichy, aby ma nik nepočul. To by bolo!

Viem, že nejaký filozof povedal niečo, čo sa mi naozaj veľmi páčilo. Ako to len bolo. Chcem to mať v tomto denníku. Ale, čo len hovoril? Myslím, že bol jedným z prvých… Výrok išiel cez dva riadky… Bolo to niekde v spodnej časti strany… „Poznaj seba samého.“ Presne tak. A tvrdil to Talés z Milétu, chcel poukázať na to, že keď sa chce niekto vzdelávať, musí najprv spoznať samého seba.

Ja sa poznám dobre. Som zelený, priesvitný. A na boku mám čierny nápis. To aby si ma nikto nezmýlil. Volám sa Ernest. Málokto si myslí, že som múdry. Je to pretože som priesvitný. Ale čo tam po nich. Nech sa myslia, čo chcú. Nech si v pokoji myslia, že som hoc aj hlúpy. Mne stačí môj osobný pocit. Veď aj preto som…

Mal by som sa vrátiť, bolo mi s ním dobre. Nezaobchádzal so mnou síce v rukavičkách, ale mal ma rád. Dostal ma. Možno to bolo len preto, ale… Nie, on taký nie je! Ale aj tak som dosť múdry, aby som si vystačil aj sám. A stratil mi „šťukadlo.“ Nech si len ide pekne domov. Nevie ako má so mnou zaobchádzať, tak si ma nezaslúži. Veď učiť sa môžem aj tak.

Ostatné perá sa mi budú smiať. Určite už teraz so závisťou zatínajú zuby, lebo oni sa na to nikdy neodvážia. Oni sa nechajú vydržiavať podpriemernými študentmi a budú robiť tvrdky. Ja už nechcem, ja budem sám a svoj. Sám si budem vymýšľať, čo chcem písať. Sám si nájdem papier, ktorý poctím mojím písmom. Sám si nadiktujem poznámky. Sám sa ich naučím a sám aj vymyslím test.

Aj vysvedčenie si vypíšem. Samozrejme so samými jednotkami: z krasopisu, z rýchlopisu, ďalekopisu, odpisu aj z dlhopisu. Ja viem totiž písať veľmi dlho.