Poetické dumky

Svetlo svieti ružovou,
pociťujem jemný závan.
Chveje sa mi obočie,
chcem byť nahým ako Adam.

Chýba mi už iba Eva,
stále hľadám draka noci.
Nevravím už žena, teda
„Vezmi ma do svojej moci!“

Ty, hoc isto a či možno,
skúmam feeling len mne známy.
„Zdravím!“ kričím všetkým známym

Už nechcem sťa chorý pútnik
ti na prahu dverí stáť.
Dám sa radšej katom sťať.
(Pôjdem sa do karčmy sťať.)

Pridané dňa od Matej Moško
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Gnaag

Nepoužívajte bodkočiarky. Nemajú žiadnu významovú hodnotu a jediné, čo nimi dokazujete je to, že ste chodili na gymnázium. @KurtVonnegut

3 Responses to Poetické dumky

  1. je to jedno povedal:

    pride mi to nejake rozhadzane…
    a dost rusivo na mna posobi slovo feeling…

    chcem zodraznit ze ide iba o moj subjektivny nazor a pocit!!!komentar ktory som tu pridal nebol za ucelom vyvolat konflikt!!!(pre istotu)

  2. Henry Gee povedal:

    (A v karčme šťať si kde nechal/li)

  3. danobest povedal:

    vydim že filov vplyv v poslednom verši je zjavný a aj to ostatné je pekné 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *