Šálka v diaľke

Slovo pomoc vsiakla temnota.
Veď zhaslo svetlo
a zhasla aj sviečka,
zhasol oheň a tiež tma.
Piskot v ušiach zhasol
ticho zhaslo (ticho).

—-

Rozsvietený štvorec v diaľke
milióny svetelných lúčov a rokov.
Prosto nadlho.
Bol to odraz v porcelánovej šálke,
modrej ako nebo a žltej ako
svetlo žiarovky.
40 wattovky. (Niečo nádherné)

—-

Naďalej praskala očná cievka
postupne až sa celá rozpárala
a pukla.
A potom aj tá samotná šálka
začala páliť, syčať a preto letela,
letela tým oknom späť do temnoty
tam kde bola zbadaná prvý krát.

—-

Okno sa približovalo.
Rýchlosť svetla nabralo.
Bod A, bod B.
Jeden rytier modrožltý,
druhý rytier nijaký.
Vôkol nich svetelné lúče a
medzi nimi iba pár rokov.
Čoby dub to príde.
Napokon to prišlo
bod A, bod B
bolo zrazu AB.
Šálka praskla,
rozsvietilo sa ticho,
vznietil sa oheň,
zažiarila tma,
šálka padla na zem.