Pamätáš na zajtrajšie dni?
Ležali sme pod plachtou,
snívali.
Pamätáš na naše deti,
ktoré by sme počali,
nebyť tvojej smrti,
kedysi o pár rokov.
Pod prikrývkou prastarej mamy,
zošitej z kusov látky,
sme sa dotýkali oblohy,
cítili vietor, cítili mladosť.
Teraz tu máme starobu,
ktorá nie je o nič iná,
len tá noc, pod tou plachtou..
A pamätáš na obraz miesta,
kde som nikdy nebol?
Ten cintorín nádeji v sms,
tú kvapku
našich duší
v
oceáne duší,
na nočnej oblohe.
Aké krásne dni,
bez teba..
ako s tebou,
len ty v srdci,
a nie pri mne.
No mohlo to byť veľmi dobré, ak by si pointu nevyzradil na začiatku.