Izba bez nábytku, okien. Steny. Štyri vysoké, tmavé steny. Nič iné, len tie steny.
Ten deň padalo lístie. Červené lístie.
Sedel.
Jeho nohy sa povievali spustené z okraja mostíka. Mostíka, ktorý spájal dva brehy.
Tie nohy sa odrážali v riečke spolu s mračnami nad jeho hlavou.
Mračná sa hromadili a vytvárali obrovskú tmavú, nepreniknuteľnú masu.
Po chvíli bol zemský povrch bombardovaný milionami dažďových sĺz. A v miliónoch vzniknutých kráterov vodnej plochy sa jeho odraz rozplynul na tmavú dúhu.
Po chvíli červené lístie vniklo do dúhy, zanechávajúc svoj červený odtieň všade naokolo.
Jeho žily. Jeho preťaté žily.
S tou krvavou rukou si utrel hlien a slzy tečúce po tvári.
Sedel.
Na okraji mostíka.
Špinavá tvár, hlien a slzy samoty.
Utiekol z domu, lebo mu ubližovali. Nemal ich preto rád.
Pozrel na obidve strany. Nevidel nikoho. Len tmavé ulice a tmavú vodu, obtierajúcu sa o brehy.
Sedel.
Sedel na mostíku. Na mostíku, ktorý spájal dva brehy.
Na hranici dvoch sytémov…
Tmavé mračná nijak neosvetľovali jeho slzy, hlien a krv zo zápästí.
Červené lístie sa zmiešalo s tmavými mračnami tečúcimi riečkou.
Oni mu ublížili, preto ušiel z domu.
Ku obidvom stranám mostíka sa začali zbiehať tiene. Tiene v bielych plášťoch. Pevné, lesklé, svetlé ruky ho schmatli.
„Poď, ide sa domov.“
Odniesli ho z mostíka, pod ktorým sa valili tmavé mračná, bombardované miliónami dažďových sĺz.
Lístie červenej farby tu už nebolo.
Šli chodbou. Tmavou chodbou. Zo zápästia mu už netiekla krv.
Vliekli ho.
Vliekli ho tiene v bielych plášťoch.
Mal sivý župán a biele trenky a biele tielko a biele papuče.
Šli.
Šli okolo zrkadla. Vtedy ich uvidel. Mali sivý župan a biele trenky a biele tielko a biele papuče.
Ďalej šli spolu.
Dvere.
Zavreli sa, nechajúc ich v izbe.
Izba bez nábytku, okien. Steny. Štyri vysoké, tmavé steny. Nič iné, len tie steny.
cakala som prechodniky….jeden som nasla:)
pocuj,co ze taka tematika?
mne sa to pacilo,aspon ten moment,ktory ma chytil pod krk…moment bezmocnosti
mne osobne sa paci tematika ludskeho dna….resp.ludsekho dna len z naso pohladu..este si to parkrat precitam,a poviem nieco viac
Koniec je napísaný úchvatne, to postupné splynutie bielej a čiernej v sivú, prevtelenie tieňov v obyčajného chlapa…začiatok až po spomínaný záver mi príde ako od niekoho iného.
Zinc Ointment: Vyvíja sa štýl, vyvíja sa téma.
Pochmúrne veci som mal vždy rad, len nie vždy som ich dokázal vystihnúť, tak ako som chcel. Teraz je to trochu iné. Viac sa zameriavam na opis situácie, nato, aby sa človek trochu vžil, aby to pôsobilo ako obraz v hlave, ktorý chcem upiecť, a ktorý by chutil, tak ako som chcel aby chutil.
A píš, keď si to prečítaš viac krát. Poteší ma to:)
Henry: Áno, je to od niekoho iného. Ja som to nepísal. Písali to oni…
Hmm… tak ja som nikdy veľmi nemal rád prehnane pochmúrne veci. Tak primerane… áno. Toto bolo na mňa priveľa.
Oni majú prístup k tvojmu počítaču? Daj heslo.
Gnaag: Ako povedal Brian DePalma…
„Ak vás kritizujú, že ste natočili príliš brutálnu scénu, to znamená, že ste ju natočili dobre… “
Henry: Nadväzoval som na článok. Písal som to ja, nie oni.
ako dost mi vadilo ze si to pisal v tretej osobe…
pride mi to take ake si sam napisal:Viac sa zameriavam na opis situácie, nato, aby sa človek trochu vžil, aby to pôsobilo ako obraz v hlave, ktorý chcem upiecť, a ktorý by chutil, tak ako som chcel aby chutil.-opis ti vysiel..ale to vcitenie sa ti u mna nepodarilo…skratka neprezival som…iba videl…(snad rozumies…)…
inak zaciatok a koniec rovnaky som myslim ze uz u teba videl!pre mna pozitivum!mam rad takto napisane veci…
biron: nevadí. Nabudúce to hádam zvládnem, no nie? 🙂
biron- mne sa paci, ake je to odosobnene. nemusis sa do vsetkeho vzivat. myslim, ze ked sa niekto ide fakt uz zabit, tak ma pocit odosobnenia, vsetko vidi akoby zvonku a nic sa ho uz tak celkom nedotyka, nie?
inak clanok fajn, taky padrinovsky, nic nove na svete, dame si repete.
4 steny? kto byva v ihlane? 🙂
Padrino:no ja verim ze hej:)!
Filthy:no mne prave vadi ze je to odosobnene…ale ide o vkus..co sa komu paci!lebo ja som nepovedal ze je to zle napisane!len som v podstate reagoval nato co sam napisal…a co sa tyka samovrazdy…neviem vazne som to neskusal nikdy:)
aha! dobre!
precitala som znova… a vies co som objavila? dalsi prechodnik! 😀 ja z nich nemozem, jak mi tam vadia. nic to… tentokrat som videla obraz – zboznujem cervenu v kontraste so sivou… su to farby smutku, zla… neviem sa zbavit myslienky resp. otazky: nema to s tebou nieco spolocne?
Viac, než si myslíš…