Obmedzme sa.
Úvodom – v názvosloví.
Uprednostnime štyri až päť hláskové vlastné mená.
Možnosťou je obmedziť náš čas.
Stačí posunúť hranicu tolerancie.
Spánok skrátime o čas cesty vlakom.
Náš čas
je to náš čas.
Obmedzme sa – v ľahostajnosti.
V závislostiach.
V používaní jednej ruky, v potlesku.
V osobnom priestore
alebo
v útekovej vzdialenosti.
Obmedzme sa v póze.
Nezabúdajme, že nenastavujeme.
Latku.
Zrkadlo.
Nenastavujeme ani NÁŠ
čas.
Obmedzme sa.
Na jedno lano.
Obmedzme uzly.
Obmedzme svoju pozornosť v prípade
potreby sústredenia sa.
Zároveň obmedzme spoločnosť –
zamerajme sa na jednotlivca.
Príležitostne obmedzme slová.
Komunikáciu postavme na neobmedzených možnostiach.
A obmedzme sa
v zákonitostiach.
Najmä v slovesných tvaroch.
Nedbajme na spôsob skloňovania,
vypusťme zámená.
Zameňme:
obmedzený – obmedzovaný.
Opäť.
No toto je niečo diametrálne odlišné od tvojich predchádzajúcich diel. Aj mi je to obsahovo o dosť bližšie. Možno dokonca aj formálne. Len sa mi to zdá akosi nedoklepnuté dokonca. Neviem. Akoby tam bolo viac slov než je treba 😉
Obmedzme sa.
Na jedno lano.
Obmedzme uzly.
velmi impressive..aj koniec prvej strofy/slohy
ale neviem…pride mi to take…akokeby som to uz niekde cital
ale dojem velice dobry aj tak..