Za oknom sa chumelil sneh. Hlasno narážal do múrov a stromov. Ako keby niekto náhle spustil nebeský koncert pekla na zemi. Tlmený rachot vnikal do uší a výkriky, možno bolesti, možno beznádeje, sa niesli vzdialené. Tak blízko a predsa ďaleko od všetkého.
Za oknom sa chumelil sneh. Tíško dopadal a lahodil zraku. Začal padať súmrak obloha potemnela, no sneh zostával naďalej biely a žiarivý. Vzlet duše a pompéznosť scenérie brala dych. A za oknom ani nedýchať.
Za oknom sa chumelil sneh. Nik mu nevenoval pozornosť hodnú tohto smrteľného zázraku.Vršil sa tíško na plochom kryte budov. Blížil sa koniec pracovnej doby a celodenný zhon začal tíchnuť. Vtom ktosi odtiahol žalúziu a…
***
Za oknom sa chumelil sneh. Svetlo televízneho prímača osvetľovalo znudenú kostrbatú tvár. „A teraz správy: Dnes pri páde kancelárskej budovy v centre hlavného mesta zahynulo najmenej 42 osôb. Dvanásť osôb je naďalej nezvestných… Rokovanie vlády…fzt“ Televízor zablikal a zhasol a tvár sa ocitla v tme. „Banda byrokratov“ Zrak jej tíško zblúdil von a…
Za oknom sa i naďalej chumelil sneh…
🙂 super
Diky 😛