Vták

„Tristodvadsaťsedem. Tristodvadsaťosem. Tristodvadsaťdeväť.“ mrmlal si popod nos Tomáš – žeriavista vždy, keď šiel do práce. Po šteblíkoch. Možno ste si pomysleli, že Tomáš je naozaj trpezlivý. Veď počíta do takých vysokých čísel. A to dokonca ráno cestou do práce. Vtedy predsa každý normálny človek nadáva na šéfa a rozmýšľa prečo by práve dnes mal z práce odísť skôr.

Trpezlivý teda určite nie je. Tomáš má presne tieto tri šteblíky očíslované. Napísal ich tam čiernou fixou. Na žltom podklade to vyzeralo celkom dobre. Teda ak by nepísal trojku netypicky, až smiešne. Pripomínala totiž tvár starej Bezlickej, kuchárky v závodnej jedálni. Vždy tam vydávala polievku. Je zaujímavé, ako v závodných jedálňach vydávajú každú časť jedla vždy tí istí ľudia.

Tie čísla tam napísal už dávno. Jedno ráno, keď šiel do roboty, si spomenul, že vo vrecku má fixku. Dostal ju na akejsi akcii. Mala aj reklamný nápis. Napísal tam tie čísla. Nepočítal ich, odhadol. Zafúkal vietor. Celý žeriav sa ani nezachvel, Tomášom to trhlo.

Sadol si do kabínky. Najprv však samozrejme otvoril na žlto natreté dvierka so sklenou výplňou. Aj to však urobil až po tom, čo vytiahol kľúče, pokrútil hlavou a odomkol. Naozaj mu bolo záhadou, kto vymyslel, že žeriav sa musí zamykať. Chcel by vidieť toho idiota, ktorý by sa rozhodol, že sa ide dostať do žeriavu. Vyšľapal by tých minimálne milión schodíkov hore a… Zámok by ho asi neodradil.

Tridsaťšesť! Počas šichty mu na rameno sadlo tridsaťšesť vtákov. Tri lastovičky. Dvadsať vrabcov a trinásť vtákov, ktorých nepoznal. Je možné, že aj tie ostatné boli niečím iným. Minimálne však lastovičkami si bol istý.

Aj minule mu tam sadol akýsi vták. Stále sa na Tomáša pozeral. Nie a nie odletieť, bolo teda samozrejmé, že Tomáš sa ho snažil zbaviť. Začal mykať ramenom sem a tam, tam a sem…

Dole si vraj mysleli, že sa už načisto zbláznil. V krčme to začul. Vraj konečne. Kašľal na to.

„Tristodvadsaťdeväť. Tristodvadsaťosem. Tristodvadsaťsedem.“

Pridané dňa od Matej Moško
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Gnaag

Nepoužívajte bodkočiarky. Nemajú žiadnu významovú hodnotu a jediné, čo nimi dokazujete je to, že ste chodili na gymnázium. @KurtVonnegut

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *