Keď básnik píše,
leží v posteli.
Keď vzniká klišé,
nie je nesmelý.
Pokračovať v čítaní
…čo bude keď zomriem…
…keď sa na život z hĺbky pozriem…
Pokračovať v čítaní
hrávajú sa na drakov
s farebnými chvostami
a s princeznami si pečú Pokračovať v čítaní
Túžila som byť tolerantným dievčaťom. Túžila som mu povedať: „Jasné, choď s nimi. Dlho ste spolu neboli. A zabav sa!“ Ostať pri tom spokojná, že mu dávam more priestoru pre jeho život.
Pokračovať v čítaní
Sedím v prázdnej miestnosti…
.. za oknom sa topí sneh.
Sedím a rozmýšľam…
… a to dievčatko so stuhou tancuje..
Pokračovať v čítaní
Sme ty a okom jastra zvera
sme ty čo sa podieľa
sme ty a všetkých nás venčí
sme ty a zbytočné sú reči.
som cynická citlivosť
Som čierny beloch Pokračovať v čítaní
Už pár sekúnd bol pripravený. Všetky svaly na jeho tele sa vypäli. Čakal. Zatiaľ, čo mu po tvári stekali kvapôčky potu, pokúšal sa netriasť. Vyplašil by ju. Pokračovať v čítaní