Moja sínusoida je v záporných hodnotách už asi mesiac. Vraj to raz prejde. Hovno! Aj keď sa posúva smerom nahor, tak pri dosiahnutí určitého bodu začne klesať. Človek je šťastný a spokojný len na chvíľu. Čo by som za ňu teraz dala… Snáď všetko. Vlastne, ja už nemám nič. Ani to najmenšie vnútorné presvedčenie. Tobôž nie vieru či naivitu. Jednoducho nič. Mám pocit, že stále padám. Kde je dno?
-„Tak to potom dobre zakrývaš,“ usmial sa.
-„Hej, veď každý je herec,“ povedala som.
-„Neboj, ono to raz prejde.“
-„To neviem. Ale pri tebe vidím nádej, že sa to zlepší.“ Ó, bože! Zasa klamem.
-„To som rád. Nato som tu.“ Objal ma.
Nie. Nie je tu nato. Nie je tu aby ma vyťahoval z vlastných sračiek. Ale ak tomu bude veriť…Ak tomu začnem veriť ja…
Prešli tri dni. Ešte tomu neverím.
Zase tie stavy. To nekonečno smerom ku dnu. Dosť! Prosím! Tá bolesť…Náš ďalší spoločný večer. Vypadni už! Chcem svetlo! Ničíš ma! Nevládzem plakať, nevládzem trpieť.
Kde má bolesť dno? Na mojom dne? Ak áno, tak už prekračuje hranicu.
-„Budeš v pohode?“
-„Jasné. Len ma drž.“ Ale dokedy?!
Sedím v prítmí lampy. Je koniec. Píšem mu správu: „Ak odidem, zhasnem svetlo.“ Mal tú frázu rád, len obmenenú. Sused a okno naproti. Žiletky. Krv. Bolo to úžasné… Konečne odchádza. A ja s ňou…
Vtedy ma videl. Prišiel, keď som odchádzala. Prečo to urobil?! Teraz mu bude patriť môj život?
Chcem spať. Nevládzem…
Som síce rád, že sa na ghette po dlhom čase niečo objavilo, no prepáč, ale čakal som od teba niečo viac. Štýlom, pútavosťou aj vyjadrením sa mi to páčilo. Obsahom, textom a myšlienkou som sklamaný. Nie je to nič nové. Mrzí ma to, ale môj celkový dojem je skôr nespokojný.
Súhlasim s Gnaagom… ale do bodky
jasne!…ked dakto pise o smutku,tak sa to malokrat doceni…
Takže, aby sme sa zle nepochopili. Pochop, neide o smútok. I keď sa v poslednom čase stáva gýčovým, ale téma, ktorú si si vybrala… Uvedom si, že spracovaní samovraždy z lásky je na tony, aj na ghette. A človek, keď si takýchto textov prečíta už 30, tak mu to nič nové nedá. Spracovanie je dobré, ale téma je priveľmi bežná na to, aby to vyvolávalo dobrý pocit.
Podľa mňa je už samotných vážd veľa. Teda myslím takých klasických vrážd. Nože, okná… to tu už bolo. Táto móda nikdy neutíchne, je to niečo ako tráva, ktora stále bude svietiť zeleňou, hoci bude mať aj tmavé obdobia. Tu ide skôr o to ako zobraziť tu vraždu. A klasickými slovami „žiletky, krv“ je to naozaj všedné. Tu je to však len o našej fantázii, ako zobrazíme vraždu a myslím, že treba niečo nové…
ja som to pochopila tak, ze sa nechcela uplne sustredit na tu samovrazdu. islo skor o pocity okolo toho. ja si myslim, ze je to dobre.
ja osobne sa v tvojich veciach stale az prekvapivo presne najdem. ked uz nikto, tak ja som tvoj bezvyhradny fanu-shik.
kedy ste naposledy niekomu napisali pozitivny komentar, chlapci? mozno sa mi to len zda… ale nejak ste sa posunuli na fakt kriticku uroven.
http://ghetto.k2city.eu/clanky/poznas-lasku/
Nemám v úmysle písať nasilu pozitívne komentáre.
Ja píšem jediné, ak je to naozaj zaujímave kvalitné, neobyčajné násilie.
http://ghetto.k2city.eu/clanky/baldicka-bajka-o-zajkovi-zajkovi/
Toto je naozaj také… také ironicko-tvrdé násilie.
dobre…
Cha! V jednej poviedke som už videl narážku na „When the music´s over, turn off the light“…ale nebolo to na Ghette:) Žiletky, krv, rozkrok, kompótová fľaša, pivnica, orgie, semeno po stenách…čo ja viem, príde mi, že good ol´ zinkojtment pošla aj s Freyou do neznáma…
neposla do neznama….pracuje sa na dalsej
Spätné upozornenie: company articles
Spätné upozornenie: violin and piano