Stoly levitujúce
vo výške ženského nechtu
stoličky pevne pribité
k zemi silou ani tak ľudského umu (rozumu?)
a nad tým všetkým
jeden triezvy človek
po nos vo vlastnom…
…smútku
nevie či sa úplne ponoriť alebo vyskočiť von
no nevidí breh
smútok tak hustý, že
jedným záberom nejde nič
smútok tak krehký, že
jedným úderom ide všetko
Celkom zaujímavé. Avšak vôbec nie môj žáner, tak neviem povedať veľa. Azda len, že všetko je dosť často naozaj ničím.