(n)očná búrka

Vonku krásne pršalo
A hučalo do sivej tmy,
Z očí jej to stekalo
Cez tvár rovno do blúzky.
Pero v ruke nepíše
A nápad z hlavy nechodí,
V myšlienkach sa kolíše,
Nech sa deň už narodí..
Do tmy z okna hľadela
A nevnímala vôbec nič.
Tam niekde má priateľa,
Za oknom má svoju skrýš.
CD dávno dohralo
A metal sa sem nehodí.
Je rada, že pozná HO.
Koniec noci prichodí..

Netuší, že sedí sám,
V hlave sa s ňou rozpráva.
Gitara, ten krásny chrám,
Srdce ladí, dohráva.
Túži spievať, lásku dať,
Hoci hlas má nevhodný,
No bojí sa milovať,
Ísť na chodník neschodný.
Vždy len plakal pre ten cit,
Vždy ho cítil úprimne,
V srdci ostal prázdny byt
Keď len šepol: „Buď pri mne!“
Teraz vidí v okne dážď,
Srdce slzy prevarí.
Chcel by zobrať pršiplášť,
Prísť k nej, hladiť po tvári.

Netuší to celý dom,
Aká je len nervózna.
Poznajú ten starý strom,
Pod nim chcú to rozpoznať,
Ako chutí prvý bozk,
Čistá láska nebeská
Horúca jak vrelý vosk,
Až to dušou zatrieska.
Zatiaľ je to iba v snoch
Oboch srdcí nesmelých.
Ničí ich to obidvoch.
Chcem, aby to vedeli!
Chce jej to už povedať,
Konečne tam za ňou prísť,
No bojí sa vôbec vstať
A podstúpiť ten veľký risk.

Čo keď budeš ďalšia z tých,
Čo mi srdce skrčili?
A vo vetre už len tvoj dych
Mi povie, že sme skončili.
Priatelia sme istotne,
Radšej nech je stále tak.
Radšej nie som úprimný,
Nech neklopím svoj smutný zrak,
Keď na ulici stretneme sa,
Prehodíme: „Čau!“ „Ahoj!
Inam vedie tvoja cesta.“
To by bol fakt márny boj.
Radšej zahrám D#m, G,
Mlčať budem zámerne.
Stratiť by ťa bolo zlé,
Objať – 100x nádherné…