Za smotánkou

dom

– Vyzeráš akoby si si tú kravatu viazal potme.
– Ak si myslíš, že by si to zvládla lepšie, tak si vezmi oblek ty a ja si oblečiem kostým. To je mi teda veda. Natiahnuť na seba sukňu a pozapínať gombíky.
– Dobre, tak nabudúce. Teraz už nemáme čas. Máš tie lístky?
– Mám. A žiadne nabudúce nebude. Kto to kedy videl. Pche! Je teraz tá kravata dobre?
– No, len si pod ňou ešte zapni gombík.
– Vieš ako to škrtí? A vôbec, veď ho ani nevidno…
– Ale vidno. A ako! Takto predsa nemôžeš ísť do spoločnosti. Medzi smotánku.
– Jasne!
– Predstav si! Čo ak tam bude aj pán Bandánik? Mohol by si ťa všimnúť a možno aj zamestnať.
– Prachy. Práca. Áno, presne kvôli tomu sa ľudia hrnú do divadla. A… Myslíš, že by si ma naozaj mohol všimnúť?
– Nie, ak budeš mať rozopnutý ten gombík.

auto

– Pridaj trocha. Nie aby sme tam prišli neskoro. To by bolo… V divadle a neskoro. Všetkých by sme vyrušovali. Do divadla sa má predsa chodiť s predstihom, aby sa človek stihol porozprávať, zoznámiť s ľudmi…
– Nechať sa zamestnať.
– Prestaň. A čo? Ak si ťa všimne, prečo by ťa nemohol aj prijať.
– A prídeme načas.
– Neviem, veď predstavenie začína už o osem minút. A kam to ideš? Pri divadle je parkovisko.
– Ty mi chceš povedať, že mám toto auto zaparkovať tam, kde budú stáť autá ľudí zo smotánky?!

foyer

– Aha! Nikto tu nie je.
– Ako ináč, už sa to začalo. Kde máme miesta?
– Štvrtý rad vpravo jedna a dva. Teraz ticho.

hľadisko

– Počúvaj! Nemá byť Richard III historická hra?
– Tichšie! Áno, ale možno tomu chceli dať moderný vzhľad.
– Ale kancelársky stôl?
– Zdá sa ti, že som študoval réžiu? Možno to prerobili a Richard III bude nejaký prezident za kancelárskym stolom. To je umenie. Niekde som čítal, že výstave, kde umelec dovliekol dokonca sprchovací kút.
– Ale veď Richard III je klasika. Hovorila to kolegyňa. Nespomínala žiaden kancelársky stôl, ale Shakespeare-a. Nechápem.
– To je umenie, to netreba chápať.

hľadisko

– Ukáž mi tie lístky. Hmm. Akého je dnes?
– Počkaj… Vo štvrtok bolo prvého. Dnes je nedeľa. Štvrtok, piatok, sobota, nedeľa. Štvrtého.
– Čítaj! Richard III, štvrtý rad, miesta jedna a dva vpravo, tretieho januára. My sme tu vôbec nemali byť.
– Musela mi to kolegyňa zle povedať.
– No, čudujem sa, že nás nevyhodili. To naše predstavenie sme včera prespali.

Pridané dňa od Matej Moško
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Gnaag

Nepoužívajte bodkočiarky. Nemajú žiadnu významovú hodnotu a jediné, čo nimi dokazujete je to, že ste chodili na gymnázium. @KurtVonnegut

3 odpovede na Za smotánkou

  1. Padrino povedal:

    Milujem, keď píšeš dialogovou formou celé dielo. Je to fakt super na čítanie.

  2. Filthy Thoughts povedal:

    hej, take svizne. pekny sposob pisania.

  3. zinc ointment povedal:

    tiez mam rada dynamiku deja v priamej reci…velmi pekne

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *