Black widow: Only beginning

Obloha pomaly nadobúdala krvavočervenú farbu od zapadajúceho slnka. Pozrela sa na hodinky. Ešte má takmer dve hodiny. Spokojne sa usmiala. Všetko stíha, presne tak, ako si to naplánovala. Dnes musí vyzerať naozaj okúzľujúco. V stávke je príliš veľa, aby to nechala len na náhodu.

Nevedela sa rozhodnúť. Čierne, alebo červené? Pozerala sa na ne a predstavila si jeho reakciu. Nakoniec sa rozhodla. Čierne. Hlboký výstrih, čipka, satén… Áno, budú sa mu páčiť. Rozopla si župan a ten jej pomaly kĺzal po ramenách a spadol na zem. Stála tam, nahá, pred zrkadlom a obdivovala svoju postavu. Jemne opálená pokožka, plné prsia. Krásna ako nikdy predtým. Čím ďalej, tým viac.

Predtým, ako vyšla z bytu, sa ešte raz pozrela do zrkadla. Bola so sebou spokojná. Dnes sa bude zabávať a nikto a nič jej v tom nezabráni…

________

Keď prišla, sála už bola plná ľudí. Muži v čiernych oblekoch a ženy v nádherných šatách. Napriek tomu vedela, že pohľady patria jej. Len jej. Všetky, okrem jeho. Nevedela ho nájsť. Pomaly sa prechádzala pomedzi ľudmi a hľadala jeho tvár.

Stál spolu s ďalšími pánmi na konci sály. O niečom sa rozprávali a ona cítila, že dámska spoločnosť im asi nebude príjemná. No a čo?! On ju ponížil ako prvý, keď ju tu nechal stáť. Podišla k nemu a pobozkala ho na líce.

„Konečne, drahá. Už som si myslel, že to nestihneš. Viete, ženy,“ povedal jej „drahý“ a spolu s ostatnými pánmi sa začal smiať na svojom vtipe.
„Prepáč, že meškám. Ale chcela som vyzerať dokonale. Dúfam, že sa Ti páčim.“ Konečne sa na ňu pozrel. Vedela, že mu vyrazila dych. Pozeral sa na ňu a nedokázal povedať ani slovo. Len…
„Si nádherná…“ Usmiala sa naňho. Bol voči nej úplne bezbranný.
„Dovolíte, páni, na chvíľku Vás opustím a odprevadím dámu k stolu.“ Keď všetci súhlasne prikývli, ponúkol jej rameno a spolu sa vybrali k stolu.
„Som šťastná, že tu dnes môžem byť s tebou.“
„Aj ja som šťastný. Vlastne som ten najšťastnejší muž na svete…“
„Počkaj do večera, miláčik,“ povedala a žmurka. Mužovi sa podlomili kolená. Stratil dych.
Nemo sa na ňu pozeral s výrazom absolútnej zbožňovanosti.
„Budem len tvoj…“

________

Konečne bolo po všetkom. Sedela na zadnom sedadle jeho Mercedesu. On šoféroval, a tak sa pozerala von oknom a sledovala stromy, ktoré sa mihali okolo. Rozmýšľala, čo ďlej, Nebude to mať také ľahké, ako tí pred ním. Nezaslúži si to.

Už boli tam. Chata. Hlboko v lese. Len oni dvaja. A celý víkend pred sebou…
Tešila sa na to, ako ju bude prosiť, len aby ho už konečne zabila.
´Nie, miláčik, tak ľahko Ti to neprejde…´