Dúfam, že svieti

Bolo by pekné, ak by mi môj dedko niekedy povedal: „Slnko svieti na každého dobrého človeka.“ Vďaka zopár log… No, nie že by som dedka nikdy nemal, alebo že to nikdy nepovedal. Problém je v tom, že ak to aj náhodou vyslovil, ja si to nepamätám. Teda vďaka zopár logickým odvodeniam a fyzike by som teraz mohol tvrdiť, že všetci sú dobrí.

Napriek mojej slabej pamäti, či dedkovej neprezieravosti si za tým stojím. Všetci ľudia sú dobrí. Možno aj zvieratá a rastliny. Podľa mňa teda určite, ale ľudia sú dôležitejší.

Určite niekomu nepadlo: „V tej vete by sa hodilo povedať slovko teraz.“ S týmto človekom nesúhlasím. No aj na nňo svieti slnko, a preto, ako každý človek, je tiež zaručene dobrý.

Raz mi z úst vykĺzlo: „Deti narodené po deväťdesiatom roku sú zlé.“ Nemal som pravdu, aj na ne svieti slnko. Preto sa im ospravedlňujem. Ony sú totiž iba drzé voči starším. Nemyslím tým starších, ktorým treba uvolniť v autobuse miesto. Hovorím o sebe. Som sebec. Nie! Egoizmus moju povahu oveľa lepšie vystihuje.

Hanba priestorovému zahusteniu DNA s metainformáciou o vlastníkovi: „meno: Matej Moško“. Našťastie som sa ráno pozeral do slnka.