Je to ako ísť sa ponárať bez dýchacieho prístroja. Ponárate sa do vody a čím dlhšie tam ste, tým okolie prestáva byť menej skutočné. V skutočnosti ide o obrannú reakciu mozgu. Pri nedostatku kyslíka sa nás snaží oklamať halucináciami aby sme netrpeli. Je to podobné milosrdným lžiam umierajúcemu človeku, aby aspoň v posledných chvíľach sa trápil menej. Lenže nie všetci umierame. Tak prečo nám klamú?
V knihách je mnoho situácií, kde lož je nástrojom dobra a pravda nástrojom zla. No v skutočnosti je to trochu inač. Lož je možno naozaj nástrojom dobra, ale to iba osobného, prípadne dobra pre malú skupinu ľudí. A pre ostatných? Tí, čo klamú, si v duchu povedia, že je to naozaj pre dobro iných, lenže tým iba ospravedlňujú svoju lož. Pre klamaných je horšie tušiť pravdu alebo to, že vám klamú, než poznať pravdu. Pretože poznajú aspoň časť pravdy a zároveň strácajú dôveru v ľudí, ktorí klamú. Alebo ju už stratili.
A ktorá lož je najhoršia? Malá či veľká? Lož predavača v obchode alebo lož osoby, na ktorej vám záleží? Skúste si na to odpovedať sami a väčšina, ak nie všetci, odpoviete rovnako.
(A svojim spôsobom… aj zatajenie niektorých veci je klamstvom, lžou.)
Jedná z najhorších vecí, ktoré sa môžu stať, je keď ste klamaný osobou, ktorá pre vás niečo znamená, a pridá sa k tomu aj paranoja. Najprv začnete strácať dôveru v ľudí, kamarátov, ktorí sú v kontakte s klamajúcim. Neskôr to môže zájsť ešte ďalej – strata dôvery vo všetkých kamarátov, prípadne absolútna nedôvera v ľudí.
(No a tu došla inšpirácia/depresia)
Keď to vezmeme z „osobného hľadiska“ (pričom fakticky furt ide o osobné hľadisko), zákonite najviac musí trpieť ten, ktorý klame. Ak samozrejme hovoríme o osobách na ktorých nám záleží, a nie na lož niekomu na kom vám vôbec nezáleží…ale potom je potrebné asi prehodnotiť svoj postoj k ľuďom…no do piče som to ja ale sentimentálny dneska
Lož je klamstvo vyslovené kratším slovom, aby mu pochopili a porozumeli ho viacerí ľudia bez nutnosti vysvetľovať ho ďalšími dlhými slovami. Čo by zákonite viedlo k ďalšiemu klamaniu. Aspoň samého seba, že to vysvetliť viem.
Podľa mňa je pravda niečo ako fakticky priznaná hodnota väčšinou. Je to proste niečo, čo je vtesnané do mozgu a nejde preč. Klamať nás nutí situácia a nič iné. Vtedy je to lož z núdze. Ale ak klameme naschval, tak potom je to zrejme nechuť podčiňovať sa iným a nebrať do uváhy ich názory, alebo naozajstná lož, ktorú nevieme vysvetliť. Lži sú hlúpe a nezmyselne, ale čo by sme robili bez lži? Ako by sme potvrdili pravdu, ak nie kontrastom s lžou?
Klamem často. Klamem takmer rád. Klamstvo je celkom praktická vec, tak prečo sa mu vyhýbať?
rispekt to gnaag.