Obľubená

Život vyteká,
tak ako posledná cigareta
dohorieva
zo včerajšej noci,
posledný
sen.

Kto si?
Rozplývajúc sa
kričím
meno,
nie svoje,
meno
obľúbenej nočnej mory.

Sen,
či stratená vášeň?
V rockovej hudbe zrodená.
Mám
ju
rád, pričasto
so strachom
v suchých očiach.

Každé ráno,
sám vedľa prázdneho
miesta,
stratilo údel,
okolo sa mihotajú
desiatky
tvári,
zapálených sviec.

Žiadna
neprisadne,
veď prečo sedieť
vedľa tlejúceho
popola?

Večer,
chvíľami vzbĺkne
ohnivá voda
s mliekom,
len aby
spaľovala
na popol.

Spálený,
predsa som miloval
vietor
a dážď, čo zmyli
zmiešaný
popol a slzy
sna.

Stratil sa čas,
utekám
pred všetkým,
kričím
meno,
nie svoje,
meno
obľúbenej nočnej
mory.

Zasa stratila čas,
zasa si ho
nenašla,
aby spoznala,
prestala sa
báť nočných môr,
nie svojich,
cudzích.

Ticho žije,
ticho kričí,
ticho sa bojí
neznáma známa.
Len ja ticho plačem
odvrátenou
tvárou
sna.