Tu netreba názov…

Chcel som zložiť šťastný song
O tom, jak mi fajne.
No, a už som hotový,
A tak revem – tajne.
Sprosto som si uveril,
Že to môže vyjsť.
Srdce som si neskrotil,
Tak teraz čučím, škrabem sa na hlave a rozmýšľam, aký som blbý…

Už mi ide na nervy
Celá módna romantika:
Žiadne konce, šťastné páry, …
Kde to vlastne všetko vzniká?
Všetci revú od radosti,
Bozkajú sa, milujú, …
A mne aj keby praskli kosti, tak radšej ostaneme kamaráti,
lebo to predsa viac ako taká blbá láska, však, Ambreiko?

Je mi zle, tak čo mám robiť?
Mám sa na to vyprdnúť?
Keď ja, malý hlupák s veľkým srdcom,
Proste neviem zabudnúť!
Neviem, nechcem, nemôžem,
Je už v ňom a hotovo!
Sám som ju tam hlúpo pustil,
Ale sa do toho jej nedostanem, lebo vraj si ma nevie takto predstaviť…

A ešte lepšie, keď mi povie,
Že sme obaja voľní – na tom rovnako.
No hej, až na to, že ja TI ležím pri nohách
A ty MNE lietaš v oblakoch!
Dúfam, že sa čuduješ.
Čítaš to a kukáš jak puk?
Fakt ťa tak strašne milujem?
Ta hej, šak ináč by som nenapísal celé toto…
…žiadny rytmus, chabý rým, mŕtvy rozum, aj myšlienka nejako uniká…
…to, čo v básňach nebirujem!!!
=16.11.2006=