Vstal a umyl si nohy. Posediačky. Prestal premýšľať nad hlúposťami, pretože by to mohlo byť nebezpečné. Gusto nemal rád žiadne nebezpečné veci. Napríklad hrachová polievka. Ktorékoľvek semiačko môže byť také veľké, aby zapchalo dýchaciu trubicu. Fazuľky sú o inom.
V ten deň zaspal. Ešte predtým sa rozhodol, že sa mu bude snívať. Padol naňho kameň a zabil ho. Vyberať si nemohol. Išiel teda cestou vľavo a narazil v nej na slnko uprostred bezmesačnej oblohy. Teraz by sa bol rozhodol ináč. Hneď za slnkom stála mýtická postava. Asi Pán tvorstva. Minimálne toho z južných častí Polafriky. „Som ten najposlednejší z posledných.“ Gusto ani nevedel ako to z neho vyšlo.
Čakal. Jeden, druhý aj tretí. Keď to všetkých omrzelo, vtedy ten najmúdrejší vypäl hruď a pritakavo zakikiríkal. Druhý dodal: „Máš pravdu.“ Vtedy Gusta roztrhlo od jedu, ktorý mu do žíl vpichla jeho predposledná neter. Oči sa mu zaslepili a v ľavom členku ho začalo strašne škriabať. Priamo v kosti. Už to viac nemohol vydržať. Správne sformoval ústa, pohol jazykom, sklonil zrak: „To som nechcel počuť.“
Nezobudil sa. A ani potom, keď naň ktosi zo zákulisia hodil celú kopu čerstvo nakoseného sena.Kvôli kamarátovej alergii sa začal dusiť. Vždy ho to pálilo priamo tam, kde pomáha tabletka z reklamy. Nemal ju. Nikdy neveril niečomu, čo mu predávali v PVC vrecúškach. Prinajhoršom na nohy, aby nezašpinil podlahu. Upratovačky na ministerstve by sa hnevali. Hlavne tá ryšavka so zelenými očami. Čo už? Aj tak nikdy nevedela hrať.
Zrazu sa to celé pokazilo. Gusto sa totiž zapýril a zhorel.
mne to viac pripada ako experimento..a vsimla som si ze pouzivas stale take mena hmm co ja by som tam v zivote nedala:D..
ale bolo to pekne, celkom fajn sa to citalo, ked som si predstavila, ako by to asi mohlo vyzerat
aj tak posledna veta je najlepsia 😉
🙂 Som Slovák a podľa mňa majú aj Slováci nárok vystupovať v literatúre. Nad kategóriou som rozmýšľal, ale nakoniec som to predsa len dal do príbehov.
Začneš nevyjadreným podmetom.. a tak to ide ďalej. „Gusto“ sa objaví až v strede odstavca, prípadne ku koncu.
Táto schéma písania ( V ten deň zaspal. Ešte predtým sa rozhodol.. ) sa ti opakuje dielo, čo dielo. Je to štýl, ale po chvíli sa to stane veľmi opakovaným.
Takže sa mi to zdalo veľmi.. typické, čo sa teba týka, už som od teba čítal veľa takých.
kazdy ma svoj styl pisania.. ja napriklad nepisem mena vobec.. lebo nedokazem odhadnut menom vlastnosti cloveka danej postavy takze to ani nerobim..
a gnaag ma velmi pre seba typicke veci a to je velmi fajn ze nic a nikoho nekopiruje.. ale ide svojou vlastnou cestou
No to si zasa nemyslím, že nikoho nekopírujem. Nerobím to síce cielene, ale už som veľakrát videl niečo podobné. Zväčša až po tom, čo som niečo napísal. Ale nejaký impulz tam určite bol.