Stratené sny a ideály

Sedela na tej párty sama, len so svojím výstrihom. Dlho pozerala do zrkadla oproti na svoj odraz. Bol to pekný odraz, ale už nie tak ako niekedy. Nevyžarovalo z neho to fluidum, energia. Bola len prázdnou skrinkou, z ktorej náplň už vyprchala. Jej kamaráti sa bavili a aj ona chcela byť ako oni. Smiať sa, neriešiť, proste žiť a nielen sa na život pozerať. Prečo sa však všetko zmenilo? Čo sposobilo, že sa zmenila ona? Láska, ktorú si nevážila? Bolesť, ktorú sposobila? Sklamania, ktoré ju potopili? Ľudia, ktorým verila a nemala veriť? Neviem. A najhoršie na tom bolo, že mala celý život pred sebou a teraz už stratené sny a ideály.

„Přecpávame jen si kapsy
sny a ideály
toužice vzlétnout do oblak.

A pak to bylo to první
co jsme vyhodili abychom se
alespoň hnuli z místa.“