Archív kategorií: Ars poetica

Som ženská Som chlap /zlato tak to cháp/ Mám záhyby z ktorých šalieš

čo sa týka papiera a pera som ten najväčší macher na svete dokážem toho napísať veľa a všetko zdá sa pravda a ani neviete

po nasom strome ostal uz len pnik a informacna tabula o jeho zivote

V prvom rade je nutné okrem schopného výrazu, ktorý by neurazil herca ani diváka, zabudnúť na rýmy. Bez ohľadov – odrazu.

Krík, s krvavo červenými ružami, pýšiaci sa  vo farbách, zapadajúcého sa slnka… Stáva sa svetlom

Postavila som sa so založenými rukami Nad teba Žehnám ti Ničnerobením

Ako jedna z mnohých ochorela civilizačnou chorobou na ktorú sa už málokedy umiera

Tento svet je rudý, hovoria mi pudy. Do krvi si zmáčam ruky a zmývam si rany. Život vie byť krutý keď ten čo drží zbraň nie si ty, beng beng, padajú

Nechcem aby si sa ma bál Vo svojej absurdnosti Keď nalietavam Zem vzduch Vzduch zem

Zimomriavky sa šmýkajú do špirály A vrtuľa z vrtuľníka Nadrobnučko mi ich seká