Archív kategorií: Ars poetica

Tu, pod oblohou …

Niekto má rád dážď a niekto neznáša sentiment Neha je v každej vode Pijeme nehu

Nikto o tom nikdy nehovoril… Aj študenti sa boja. Skúšky ich netrápia, iba niektorí sa pretvarujú, aby učiteľom urobili radosť.

Povedal si mi Že sa nechceš viac túliť ku prázdnu nech ťa oblieva hocijak Horúco a prispôsobivo

znasilnene slnko zabija slnecnice v sklenikoch smradom z mojho zadku

Ked placem Ziadas ma aby som sa nestarala Hlasom mi rozprsknes slzy po stole a po rukach Stalica na tvojom nebi Stale sa presviedcam Bud dobra

Až drevo udrie sekera, hoc úmysel znel skvostne. Tu bolesť žije, nezmiera a s miazgou v kôre spustne.

Až slnko výjde v lete a v zime nasneží, ja poviem: „Veď to viete.“ na miernom nábreží a zdochnem.

Tam kde sa svet točí v kruhu neistoty a nádejí, kde stretávam sen a sen stretáva mňa, dúfam, že skončí sa nezačaté, a budem môcť vykročiť prázdny do nového dňa.

Zvyknu na nej sediet pary zamilovane(é)