Archív kategorií: Príbehy

Nataša sa posledný krát obzrela, no okrem veľkého túlavého psa nič nevidela. Nič ju tu už nedržalo a nič by ju nedonútilo vrátiť sa späť. To bola jej posledná myšlienka predtým, než vykročila do neznáma…

Už hodnú chvíľu sa ruka nenápadne posúvala po lavičke. Hľadala spriaznenú dušu. Nastal dotyk. Ale ilúzia priateľa sa veľmi rýchlo stratila v nechápavom pohľade. Hanba a stud.

Tmu prerážala iba žiara monitora. V tichu sa ozývali dotyky prstov s klávesnicou. Prstov, ktoré osvetľoval monitor, aj keď svetlo nepotrebovali. Presne vedeli kam dopadajú. Ich pohyby boli skôr reflexom, než uvedomelou aktivitou. A predsa tam bol náznak vedomia.

Sedel na rímse vysokej budovy pár metrov od busty neznámeho človeka. Už tretí deň nič nejedol. Nemyslel.

Slnko jej nepríjemne svietilo do očí a gumené podrážky topánok sa vbárali do teplého asfaltu. Cez plece mala prehodenú kabelku a v nej bežné veci – peňaženku, kľúče a mobil. A ešte vreckovky. Často mávala nádchu. V ruke držala knihu … Pokračovať v čítaní →

Chladný vietor jej fúkal do sýtočervených vlasov. Lampy na ulici sa pomaly začali rozsvecovať. V tomto okamžiku sa začínal jej deň.

Ulica plná neznámych ľudí. Bežný deň uprostred stovky iných. Nič zvláštne sa nedialo. Človek by povedal, že v takýto deň sa nič nezvyčajného neudeje.

Prebudil sa. Zachmúrená obloha sobotňajšieho rána ho vyviedla z depresií prenasledujúcich ho už pár dlhých týždňov. Konečne. Zvláštny pocit premkol jeho skrehnuté údy. Pozrel sa pod posteľ. Zase nič.

The music was loud. Full of energy and aura I was sitting in the corner of the room veiled in a cloud of smoke and listening to the sound of Sonny Rollins. Bar was full of people.

„Občania, rozídťe sa. Momentálne je Prezident zaneprázdnený a nemá čas odpovedať na Vaše otázky.“ Monotónny hlas opakoval stále dookola tieto dve vety.