Archív kategorií: Príbehy

Sedadlo bolo tvrdšie ako obvykle. Okno sa nedalo zatvoriť a nepretržite vydávalo odporný škrípavý zvuk. Bežnému človeku by z neho určite oxidoval alkohol v žilách.

Je čas, aby som odišla.

Pole. Sýtozelené steblá trávy šumiace v jemnom jarnom vánku. Nádherný výhľad, pokojná krajina. Osamotený človek sediaci v poli, len on a príroda. Nebeská modrá nad jeho hlavou prechádza cez bledomodrú do oranžovej na horizonte. V diaľke, nad pohorím, zdanlivo modrým, … Pokračovať v čítaní →

– Máš pravdu, nie je to bežný postup. Ale máme u nás v poslednom čase nejaké problémy, radi by sme vyskúšali niečo nové. – No prečo práve ja? Nie som nijako výnimočný. – Nič si nenamýšľaj. Dôvod si pomenoval úplne … Pokračovať v čítaní →

„Kam to bude?“ Presne táto otázka by vyznela z úst vodiča trolejbusu priam nemiestne. Znela by, ak by ju bol niekto počul. Nebolo však nikoho, kto mal to šťastie.

Dlho len tak sedela a rozmýšľala. Hlavou jej vírilo nespočetné množstvo myšlienok. No nedokázala sa sústrediť ani na jednu z nich. Srdce jej rýchlo búšilo a ozývalo sa až kdesi v jej hlave. Ruky mala úplne ľadové.

Jar. Kopec. Les a jeho bosé nohy. Ten neuveriteľný pocit, keď sa jeho obnažené chodidlá dotkli zeme po prvýkrát. Jedna topánka sa mu vyšmykla a spadla. Padala dlho. Čakal niečo iné.

V miestnosti už začínalo byť citeľne chladno. Človek, muž prešiel k otvorenému oknu, zahľadeľ sa do tmy a zľahka ho zatvoril. Mal ešte nejakú prácu.

Ďalší štvrtok, opäť žiadne nápady. Myseľ zamestnáva len úchylné pozorovanie davu. Neprekáža tvrdosť lavičky, Možno ostrosť slnka, či poobedňajšia horúčava. Na námestí poletuje kŕdeľ holubov.

„Päťdesiatštyri je naozaj veľké číslo. Zákonite musí vždy niekto ostať smutný. Prvých osem zo sto sa utopí v myšlienkach o samote počas posledného dňa. Každý z nich totiž bude sám.