Archív kategorií: Príbehy

Franz Kafka – Zápis jedného zápasu. Dobrá kniha v mojich rukách. Čitaním si krátim čakanie na autobus. Pristúpi ku mne starší, asi päťdesiatročný muž. Jeho pohľad sa mi nezdá. Nenápadne skontrolujem svoje veci.

V ten deň som bola úplne zúfalá. Ani nebudem rozpisovať všetkých milión dôvodov, proste vám stačí iba vedieť, že za normálnych podmienok by som takto nikdy nereagovala. Ale ja, blbá krava, si myslím, že keď je najhoršie, už horšie byť … Pokračovať v čítaní →

Minulý týždeň som nastúpila do autobusu. Klasicky fyzicky vyčerpaná a psychicky na dne som sa rozhliadla a zbadala voľné miesto veďľa starého pána. Tak som si prisadla a vybrala si z rupsaku knihu. Po chvíľke som sa zahĺbila do deja, … Pokračovať v čítaní →

Tmavou ulicou kráčala žena. Bola úplne obyčajná, zo šedého davu by sa vymykala jedine keď ostročerveným klobúkom, ktorý jej prikrýval krátke tmavé vlasy. Slnko už dávno zapadlo, ale ona stále kráčala vpred a nezastavovala sa pri deťoch hrajúcich sa pod … Pokračovať v čítaní →

Zvláštny pohľad chlapíka. Ten chlapík ma fakt štve. Čo je to za úchyla. Mohol by po mne prestať hádzať tým skleneným očkom. Nechápe, že mi je odporný?! Nevidí, že ja mám na viac.

„Oni snáď nevedia hrať,“ vykríkol Herbert s hromadou nadávok na perách. Jeho obľúbený tím hral pohárový zápas, no stav bol zúfalý. „Ešteže o týždeň bude doma odveta,“ usmial sa kyslo na Peťa. Spolu nikdy nevynechali žiaden dôležitý zápas.

Štebot vtákov. Západajúce slnko. Krásny večer. Takmer prázdná vlaková stanica – koľajnice, odpadky, na stenách pár graffitov a tagov rôznych kvalít. Jeden z nich je červený ako krvavé slnko. Pár ľudí čakajúcich na vlak a ona. Ľudia sa jej štítia, … Pokračovať v čítaní →

Kľúče zaštrngali v zámku. „Je tu nejak skoro,“ pomyslela som si. Dnes som nemienila vstávať a ísť sa s ním zvítať. Po tom, čo všetko sme včera na seba vrieskali…

„Kto som?“ „Aký je zmysel mojej existencie?“ „A prečo vlastne ležím na zemi v kúpeľni?“ Snažila sa odpovedať aspoň na jednu z troch základných otázok jej života.

Ráno Píííp! Dlhý nepríjemný tón sa mu vrezal do uší. Strhol sa. Píííp, ozvalo sa znova. Aj tentokrát s ním trhlo, zatiaľ si ešte na ten nepríjemný, pod kožu prenikajúci tón nezvykol. Píííp!