Archív kategorií: Príbehy

Otvoril som oči. Nevnímal som nič okrem zradného pocitu absolútnej prázdnoty, ktorý ma vytrvalo prenasledoval niekoľko posledných mesiacov.

Slnko prave vychadzalo na zapade, nad hlavami im horela polarna ziara a juzny kriz. Pozrela sa do dialky a na chrbte sa jej zjezili pierka. Stulila sa pred rannym vetrom a blizsie si k sebe pritisla Skima, svojho syna.

– Ja používam Garnier Roll-on na spevnenie bruška, povedala namyslene. – Kedysi som ho mala aj ja, ale stavím radšej na Vichy, toto znelo ešte pyšnejšie.

Bola raz jedna krajina. Bola to pekná krajina. Bolo na nej pekné kadečo, no jedna vec na nej pekná nebola. Žili v nej ľudia. Presnejšie zmutovaná, alebo skôr zdegenerovaná odroda (prepáčte mi ten výraz, lepší som nenašiel) ľudí. Homo Sapiens … Pokračovať v čítaní →

„Je tu málo svetla!“ zamyslene sedí v kúte boxu z čiernej kože čiernovlasá na páža ostrihaná s bledou pleťou s veľkými a výrazne namaľovanými očami, zladená do farby noci, v krátkej minisukni a čiernym topom bez ramienok, zahľadená na skupinku … Pokračovať v čítaní →

Tak ako každé ráno, tak i dnes vstáva s nechuťou do nového dňa. Pri pohľade do zrkadla sa zľakla sama seba. Uhladila svoje strapaté a neposlušné vlasy troškou vody. Frkla si za hrsť vody do tváre, namydlila si ruky mydlom, … Pokračovať v čítaní →

V ten deň som šiel domov už tretíkrát. Nebolo to nič nezvyčajné. Často sa mi stávalo, že som v práci niečo zabudol. Tentokrát to boli postupne doklady, šiltovka a nič.

Ľahký vánok prešiel pootvoreným oknom. Cez závesy prenikali teplé lúče prvého júnového slnka. Poslovia svetla, ktosi by povedal, dopadali na tmavý dom na rohu ulice. Cez otvorené okno prenikol tenký lúč. Pomaly odkrýval tvár pokrytú vráskami. Ostré črty, ktoré rysovali jej výraz, … Pokračovať v čítaní →

„Lístok na IC-čko do Kysaku.“ podal pokladničke peniaze a vzal si svoj lístok. Dal si načas, pomaly sa prešiel k nástupišťu. Našiel svoj vagón a nastúpil. Chvíľu z okna sledoval dav ľudí na stanici valiacich sa do a z hlavného … Pokračovať v čítaní →

Drahá Emma! Neviem, ako by som mal začať. Nezvyknem totiž písať listy. Toto je ale najlepší spôsob, ako Ti povedať všetko to, čo práve v tejto chvíli cítim. Nemôžem Ti to povedať osobne. Vieš prečo. Možno by som Ti mal … Pokračovať v čítaní →