Veľkí chlapci predsa neplačú
Myslia si všetci
No tie zvláštne kvapky vody
sa aj tak raz dovlečú
Pokračovať v čítaní
Voda v rieke tiekla po prúde ako každý iný deň. podomleté brehy tak ako aj inokedy skrývali kŕdle kačíc. A nič nezvyčajné nebolo ani na tom, že po brehu kráčala neveľká rodinka. Dve deti, otec a mama.
Pokračovať v čítaní
Trhala kvety. Boli červené. Nemal som síce ani šain o aké kvety sa jedná alebo ktorého je dnes.
Pokračovať v čítaní
dom
– Vyzeráš akoby si si tú kravatu viazal potme.
– Ak si myslíš, že by si to zvládla lepšie, tak si vezmi oblek ty a ja si oblečiem kostým. To je mi teda veda. Natiahnuť na seba sukňu a pozapínať gombíky.
Pokračovať v čítaní
Schyzofrénia
Úprimná
milá
pekná
otvorená
senzačná
Pokračovať v čítaní
Pri ceste pevne stojí
kúsok od chodníka.
Dav ľudí kol sa rojí,
no ona nevyniká.
Pokračovať v čítaní
‘Postoj chvíľa‘
Mám pocit
(niekde to už bolo)
Pokračovať v čítaní
Stála tam, a nevedela ako ďalej. Všetci sa na ňu pozerali a čakali, kedy bude pokračovať. Ona však naďalej mlčala a snažila si spomenúť, čo ďalej. Čo ďalej, čo ďalej… Pozerala do blba, ale mala pocit, akoby sa všetky pohľady do nej zapichávali ako nože. Nemilosrdne jej prebodávali kožu a krv jej stekala po tele…
Pokračovať v čítaní
Milacik
postavil som nam hrad
z piesku
Pokračovať v čítaní