Nezvyk nosíť okuliare. Tlačia ma. Aj oči ma bolia viacej, hoci ich nosím. Idem kúpiť chlieb, mamička ma poslala. Pokračovať v čítaní
Ideme po našej známej chodbe. Snáď jediné miesto, o ktorom môžeme povedať, že ho naozaj poznáme. Taká krátka, jednoduchá chodbička, známe zákutie veľkého labyrintu.
Pokračovať v čítaní
UPOZORNENIE: pisane asi pred rokom, nevem co na to povedat, dnes mi to pride troxu pateticke sentimentalne..jednoduxo dnes by som pisala inak..len tak to tu davam..keby to moc imidz kazilo ghettu ta to ide dole..dik za poxop;]
Pokračovať v čítaní
Koľkokrát sa Zem otočila okolo svojej osi. Ach, koľko.
A to more sĺz v mojom vankúši! Slaná vôňa čo mi prináša spánok noc čo noc.
Pokračovať v čítaní
5:30 „…európske autority sa zhodujú na mierovom riešení situácie, ktorá sa od minulého bombového útoku na obytný dom značne vyostrila…“ Pokračovať v čítaní
Chcel by som…
byť starým.
Pokračovať v čítaní
Dnes som si povedal, že vymyslím stroj. Stroj na sušenie bubliniek. Že prečo? Prečo nie? Existujú predsa stroje na sušenie ovocia, zeleniny, šatstva, ba aj domácich zvieratiek. Ja budem sušiť bublinky. A vôbec, bola by to úžasná vec. Viete si to predstaviť?
Pokračovať v čítaní