Svetlo svieti ružovou,
pociťujem jemný závan.
Chveje sa mi obočie,
chcem byť nahým ako Adam.
Pokračovať v čítaní
Poď na moju loď.
V noci sám nezostaň, v búrke.
Tam, kde si len praješ, poď!
Pokračovať v čítaní
Na zem padla jasnočervená kvapka krvi. Vlado si k hornej pere prikladal už piatu vreckovku. Naozaj to nevyzeralo dobre, nemohol poriadne ani len rozprávať. Vždy, keď menil provizórny obväz vyšlo mu z úst niekoľko nadáviek. Avšak to situáciu iba zhoršilo. Rana sa nepekne otvorila a z pery sa vyhrnul ďalší prúd krvi.
Pokračovať v čítaní
Život,
autobusom cesta,
blízke stráca sa,
ďaleké a malé sú
istota.
Pokračovať v čítaní
„Vpravo sa mihol ďalší strom. Gaštan. Asi. Možno ani nie. Ten predchádzajúci sa tiež tak javil. Kto však povedal, že to bol gaštan? Hlúposť. Všetky stromy tam boli gaštany. Keď už nikto iný, aspoň ja by som to mal vedieť.“
Pokračovať v čítaní
Minulý týždeň sa mi stala taká kuriózna vec, myslím že to bol utorok 24. októbra. Večer som bol v kine, asi na tom najstrašnejšom filme v mojom živote, na Krížnikovi Potemkinovi. Pokračovať v čítaní
Asi tak
zážitok prinieslo
kúpanie
v poli žatva,
keď žne sa mak
Pokračovať v čítaní
Klasický príklad z astrofyziky
aj keď nikto
neveril
že to môže
hah
Pokračovať v čítaní
Sedela na lavičke v parku. Videl som ju tam každý deň. Vedľa seba mala položenú kabelku, hlavu podopretú v dlaniach a pozorne sa dívala na ostatných ľudí. Akoby mala pred sebou papier, na ktorý ich načrtávala. Pokračovať v čítaní